|
Snehuľa kapcavá
Lagopus lagopus
(Linnaeus, 1758)
.jpg) |
|
Samec snehule kapcavej Lagopus lagopus v letnom šate
Foto: © Jiří Bohdal -
naturfoto.cz
|
Meria 33 - 43 cm a váži 0,45 - 0,55 kg. Ozýva sa prenikavým volaním "gobek-gobek" a "kok-kok". Vyskytuje sa v severných
oblastiach Európy, Ázie a Severnej Ameriky (Škótsko, Škandinávia, Sibír, Aljaška, Kanada, Newfoundland). Snehule patria medzi
tie druhy, ktoré kompletne preperujú na jeseň do bieleho peria. Na jar sa opäť vymení obrysové perie za letné -
hnedostrakaté. Letky a chvostové perie však ostáva. Poddruh, ktorý sa vyskytuje na Britských
ostrovoch nepreperuje do bieleho zimného sfarbenia a dokonca sa niekedy označuje ako samostatný druh
(Lagopus scoticus). Opísaných bolo 19 poddruhov, ale často sa kríži aj s inými druhmi tetrovov (aj rodu Lagopus).
Obľubuje tundru, jedľové i borovicové lesy a krovinaté porasty aj v zamokrených oblastiach. V zime
sa sťahuje len na krátke
vzdialenosti. Snehule si vedia vybudovať v snehu úkryty a tam nocujú alebo prečkávajú najkrutejšie poveternostné podmienky.
 |
|
Samica snehule kapcavej na hniezde
Foto: © Lubomir Hlásek -
www.hlasek.com
|
Na hniezdenie používa najradšej slatiny alebo vresoviská s čučoriedkovými a inými drobnými kríkmi.
Hniezdom je jednoduchá priehlbina v zemi, vystlatá suchou trávou. Samica znáša 6 - 9, ale aj viac bledožltých lesklých vajec
s tmavohnedými škvrnami.
Vysedáva ich sama. Sedí na nich 19 - 25 dní, ale o mláďatá sa starajú obidvaja rodičia
(asi 6 týždňov).
Pomáhajú im nájsť hmyz, neskôr sa živia aj rastlinnou potravou. Mláďatá sú samostatné vo veku 13 týždňov.
Vďaka veľkému areálu
výskytu a pomernej hojnosti nie je považovaná za ohrozený druh (LC). Dlhé roky je však
považovaná za vďačný poľovný druh a je sužovaná aj úbytkom biotopov alebo ich degradáciou - hlavne spásaním tých druhov rastlín,
ktoré jej poskytujú potravu alebo vhodné miesta na hniezdenie.
Snehuľa horská
Lagopus mutus
(Montin, 1776)
.jpg) |
|
Snehuľa horská Lagopus mutus
Pri preperovaní sú všetky snehule až do úplného preperenia rôzne bielostrakaté.
Foto: © Libor Šejna -
naturfoto.cz
|
Meria 33 - 36 cm a váži 0,4 - 0,5 kg. Je rozšírená vo viacerých poddruhoch v Alpách, Pyrenejách, Škótsku, severnej Európe,
severnej Ázii, Japonsku a na severe Severnej Ameriky. Opísaných bolo 30 poddruhov, ale vzhľadom na malé rozdiely medzi
niektorými a vzhľadom na časté kríženie s najbližšími príbuznými a tiež inými druhmi tetrovov je potrebná revízia jej taxonómie.
Obľubuje skalnatú arktickú tundru a alpínske pásmo. Na rozdiel od snehuli kapcavej
teda žije aj v južnejších horských oblastiach.
V týchto európskych horských oblastiach sa v krutých zimách sťahuje do
chránenejších údolí, inak zostáva verná svojim areálom výskytu. Dosť dôverčivý druh. Ozýva sa tichým kotkodákaním a krákaním.
Hniezdo buduje samica, v máji až júni. Je umiestnené väčšinou pod kríkom alebo vo vrese a vystiela ho skromne steblami trávy
a lístím. Znáša doň 7 - 12 svetloolivových vajec s tmavohnedými škvrnami. Sedí na nich 21 - 26 dní.
Keď mladé dorastú (10
- 12 týždňov), spájajú
sa rodiny do menších kŕdľov do 20 jedincov. V lete mladé dávajú najprv prednosť hmyzu, ale s postupom času v ich potrave prevláda
rastlinná zložka, pretože hmyz sa s poklesom teplôt stráca. Na jeseň zas dominujú bobule a iné plody. V zime sú to skôr zvyšky
semien, korienky, konáriky, ihličie, mach a lišajníky.
Donedávna bol aj tento druh ceneným lovným vtákom, ale kvôli zníženým
stavom sa ich lov obmedzil. Stále však zostáva bežným a preto nie je považovaný za ohrozený druh (LC).
© Deno 2005 - 2016
|
