Tabon okavý Leipoa ocellata

Gould, 1840

Tabon okavý je najpestrejší zo všetkých tabonov. Na rozdiel od ďalších dvoch druhov, vyskytujúcich sa na austrálskom kontinente a zvyšných druhov z ostrovov severne od Austrálie až po Filipíny a Mariány, obýva suchšie a menej zalesnené oblasti. Z toho dôvodu sa mu vyvinulo pestrejšie perie ako jeho príbuzným z tmavých lesov, kde by pestré perie v tieni listov pri zemi asi neplnilo svoj účel. Vzor a farba jeho peria napodobňuje biotop v okolí. Vyskytuje sa hlavne v redších lesoch a krovinatých polosuchých oblastiach s takmer žiadnym podrastom.

Tabon okavý na hniezdnej kope Foto: butupa

Obidve pohlavia dorastajú do veľkosti približne 60 centimetrov a hmotnosti asi 2 kilogramy. Samice sú zvyčajne o čosi menšie a ľahšie ako samce. Mladé vtáky sú výraznejšie menšie, ale sfarbením sa ponášajú na dospelé. Tieto tabony sa živia červami, hmyzom a jeho larvami, mäkkýšmi, pavúkmi, listami, výhonkami, kvetmi, ovocím a bobuľami. Dospelé vtáky konzumujú najviac semená. Páry sa zdržujú na spoločnom území, ale kŕmia sa a nocujú zvyčajne oddelene. Žijú v pomerne pevnom párovom zväzku. Po spárení prichádza na rad znáška 14 - 24 pomerne veľkých, až okolo 200 gramov vážiacich vajec, ktoré nezahrievajú vlastným telom, ale budujú hniezdne kopy - prírodné inkubátory z tlejúceho kompostu a vajcia do nich zahrabávajú. Samica vajcia znáša v priemere asi v šesťdňových intervaloch.

Vynikajúco zachytené maskujúce sfarbenie tabona okavého v prirodzenom prostredí Foto: Kerry Raymond

Samec začína budovať hniezdnu kopu v apríli až máji. Vyhrabe asi meter hlbokú jamu s priemerom okolo 3 metrov. Celú zimu potom zhrabúva z okolia 30 metrov rastlinný materiál do jamy a po jeho navŕšení do 30 centimetrov nad jamu, vytvorí na vrchu pieskovú komoru pre vajcia. Všetko potom prikryje izolačnou pieskovou vrstvou. Rastlinný materiál v jame sa začne rozkladať a tlením vzniká teplo. Samec teplotu meria a aktívne upravuje. Odrabávaním hniezdneho materiálu teplotu znižuje a nahrabaním späť obnovuje proces tlenia. Pre vývoj zárodkov je potrebná teplota priemerne okolo 33 °C. Samica znáša do kopy vajcia od polovice septembra do polovice októbra.

Prierez hniezdnou kopou tabona Obr.: Peter Halasz

Vajcia sa vyvíjajú pri dobrých podmienkach cca 60 dní, ale pri nepriaznivých môže inkubácia trvať až 90 dní. Mláďatá sa po vyliahnutí samé vyhrabú napovrch a sú úplne samostatné. Nevyžadujú ďalšie zohrievanie rodičmi ani vodenie za potravou a do ďalšieho dňa sú schopné lietať. Vo veku štyroch mesiacov vážia asi pol kila. V chovoch v ľudskej starostlivosti pohlavne dospievajú vo veku 4 rokov. Po vyliahnutí mláďat samec odpočíva asi 6 týždňov a potom sa opäť venuje "inkubátoru". Takže väčšinu roka - 9 až 11 mesiacov sa samec stará o hniezdnu kopu. Staré kopy rohrabe a použije znovu, či už ide o vlastné alebo cudzie. Obyčajne však kopu po vyliahnutí mláďat rodičia opustia a nepoužijú jeden alebo viac rokov.
Tabon okavý má slovenské synonymum tabon okatý. Druhové meno okatý/okavý je odkaz na jeho kresbu na perí, ktorá je taká výrazná, že pripomína oká. Ďalšie synonymum je tabon holubí. V skutočnosti naozaj pripomína holuba tvarom tela aj sfarbením. Rodové meno tabon pochádza z Filipín. Jeho význam nie je zatiaľ zistený, ale podobne sa volá aj miestne divé ovocie: tabon-tabon. Bude zaujímavé zistiť či ide o nejakú súvislosť. V krajine svojho pôvodu a v angličtine ho poznajú pod menom Malleefowl. Čo by sa dalo preložiť ako "hydina z (kríkov/porastu) mallee (Eucalyptus)" - obľubuje oblasti v ktorých dominujú tieto trpasličie eukalypty. Menej sa už v angličtine používajú staršie mená Lowan, Gnow, alebo Nganamara, ktoré pochádza z aboriginčiny, jazyka pôvodných austrálskych obyvateľov. V ostatných jazykoch prevládajú mená s odkazom na mallee a kresbu na perí (oká, prúžky), ale požíva sa aj meno s významom "kura s termometrom". Tabony majú v ústnej dutine tepelné receptory, vďaka ktorým sú schopné zmerať teplotu v hniezdnej kope a potom ju podľa potreby upraviť na vyššiu alebo nižšiu. Latinské meno Leipoa ocellata znamená: leipoa = ten, čo opúšťa vajcia, ocellata = okatý.
Tabon okavý bol kedysi v Austrálii široko rozšírený, ale v pribehu dvadsiateho storočia sa jeho areál výskytu zmenšil na niekoľko roztrúsených oblastí na juhu a juhovýchode. Hlavné hrozby pre neho predstavujú poľnohospodárske a farmárske aktivity, ako napríklad potravová konkurencia vo forme introdukovaných bylinožravcov (kozy, ovce). Ďalej predačné tlaky nepôvodných druhov dravcov (mačka domáca, líška), ako aj divých psov, ktoré značne ohrozujú hlavne mláďatá, ktoré po vyliahnutí nemajú ochranu rodičov. Významnými faktormi sú aj lokálne požiare, úhyny pri zbere úrody mechanizmami a na cestách pod autami, kde vtáky hľadajú rozsypané alebo zaviate semená. Je klasifikovaný ako zraniteľný druh (VU).

© Deno 2005 - 2016